Na ploche neveľkých troch zbierok (Dar, 1928, Červený mak, 1932, Smrť tvoju žijem, 1966) i v ďalších básňach sa v poézii Maše Haľamovej kopia a vrstvia rastlinné motívy, stelú a prepletajú sa v celej šírke, rozmanitosti a pestrosti - horské, lúčne, poľné, záhradné, machy, kvetiny, krovie, dreviny, haluzie, konáre aj drevené kríže... A všetko rastlinstvo v rozličných podobách vytvára kompaktný zástupný svet, jej Boží svet, paralelný s citovým životom poetky, s reflexiou života a smrti. A keďže sa jej ponúklo tak prirodzene ako materinský jazyk či jazyk predkov, vie sa cezeň vyjadriť prirodzene a ľahučko. Stretnutie s poéziou Maše Haľamovej prináša radosť a pokoj do duše i do srdca.
