Pred vyše 50 rokmi pozorovaním interakcií medzi matkou a dieťaťom v útlom veku objavili vedci tri výrazne rozdielne spôsoby, ktorými si deti vytvárajú vzťah k svojim hlavným opatrovníkom: istý (bezpečný), úzkostný a vyhýbavý. Neskôr sa zistilo, že väčšina ľudí si tento typ pripútanosti zachováva aj v dospelosti a prenáša ho do svojich partnerských vzťahov. Ide o kľúčový poznatok, ktorý dokáže spoľahlivo vysvetliť správanie človeka v akýchkoľvek väzbách s inými ľuďmi. A nielen to. Spoznaním vlastného aj partnerovho štýlu pripútanosti, uvedomením si jeho slabých stránok a vedomým uplatňovaním princípov bezpečného typu pripútanosti je možné zmeniť spôsob, akým sa k sebe navzájom správame a zlepšiť partnerský vzťah tak, aby sme v ňom našli hlboké uspokojenie. Nezadaným zas tieto poznatky pomôžu nájsť lásku a vytvoriť si s druhou osobou spojenie, ktoré bude mať šancu na dlhodobý úspech.
